my.kdn.sk

PSYCHIATER - Jedno dieťa odíde nachvíľu od skupiny-bude psychiatrom. Ostatní sa dohodnú na chorobe - napr. že budú odpovedať vždy oneskorene na jednu otázku, teda na otázku, ktorá patrila dieťaťu predtým. Alebo že ich odpoveď na otázku sa bude začínať na písmeno podĺa dňa v týždni-PUSŠPSN, alebo na prvé či posledné písmeno svojho mena...Možností je veľmi veľa. Psychiater sa vráti a snaží sa túto chorobu odhaliť, pýta sa rad radom všetkých rôzne otázky. Pacienti pri odpovedi musia dodržiavať len dohodnutý kľúč, môžu odpovedať hocijako nezmyselne.

ŽÚŽOLENIE - Jedno dieťa oddíde od skupiny a ostatní sa zatiaľ dohodnú, akej činnosti dajú krycí názov žúžolenie. Napr.:spanie, prdenie, telefonovanie, splachovanie,...Dieťa sa vráti a rad radom dáva otázky typu - Žúžolil si už dnes? Potrebujeme k tomu nejaké žúžolítko? Žúžolí sa aj v zime? Na otázky môže dostať len odpoveď áno a nie.

ELEKTRINA - deti si posadajú do kruhu a každé dá svoju pravú ruku na ľavé koleno pravého suseda a ľavú ruku na pravé koleno ľavého suseda.( jednoduchšie - položí ruky na kolená susedov, ktoré sú pre danú ruku bližšie) Jeden spustí elektrinu, že buchne rukou a elektrina sa šíri tak, že nabližšia ruka tiež buchne.Ak niekto buchne svojou rukou 2x za sebou, tak mení smer elektriny. Ak niekto zaspí, alebo sa pomýli a buchne prečasne, ruku, ktorá za to môže dá za chrbát a vypadáva z hry.

TELEFÓN - pozná isto každý, ale pre istotu - deti sedia v kruhu. Jedno vymyslí slovo, prípadne ak sú šikovné aj vetu a pošepká susedovi. Ten to pošepká ďalej, až to obehne všetky deti. Ak niektoré na prvý krát nerozumelo, nemôže sa mu to zopakovať, ale ďalej pošle aspoň to , čo zachytilo. Tak je väčšia možnosť, že vzniknú vtipné vety.

UFÓNKOVIA - hráči sedia v kruhu, tak aby na seba videli. Vedúci im povie, že sa ideme spájať s mimozemšťanmi a spraví nejaký pohyb s rukami, sprevádzaný zvukom - napr. - týtýtý...tý. Končí tak, že si prepletie prsty a zloží ruky na kolená. Deti sa snažia spojenie napodobniť. Vedúci im povie, či sa im to podarilo, alebo nie. Spojenie je nadviazané len vtedy, keď si dieťa prepletie prsty a položí na kolená. Potom ide ďalšie kolo, vedúci si vymyslí nový pohyb rukou a zvuk, ale zakončenie - prepletenie prstov a položenie na kolená musí byť to isté. Takto prejde viacero kôl, kým nejaké z detí neodhalia princíp. Potom môžme dať zopár kôl, že deti sa budú spájať s mimozemšťanmi na vlastnú päsť - samy si vymyslia spôsob. Hru ukončíme, keď väčšina detí pochopí princíp, ostatných naňho navedieme.

ZVUKY - hráči sedia v kruhu, prvý si vymyslí nejaký pohyb sprevádzaný zvukom, druhý zopakuje pohyb a zvuk prvého a pridá svoj. Takto dookola to pokračuje. Najťažšiu úlohu má samozrejme posledný, ktorý zopakuje pohyby a zvuky všetkých hráčov pred ním.

HÁDAJ NA ČO MYSLÍM - stará, no osvedčená hra. Dá sa hrať aj vo dvojici, aj s viacerými deťmi. Jeden zo skupiny si vymyslí nejakú vec ( zviera, osobnosť,..., celkom dobré je, keď je to len vec z miestnosti). Ostatní majú otázkami, na ktoré sa dá odpovedať len ÁNO, NIE, zistiť danú vec. Kto uhádne, za odmenu vymýšľa svoju vec. Jeden 10-ročný chlapček myslel na modrú omietku v svojej detskej izbe a to som naozaj neuhádla:)

KUFOR - na lístočky napíšeme nejaké činnosti, slovné spojenia. Dieťa si vytiahne lístoček a snažísa danú činnosť napodobniť. Ostatní hádajú. Dá sa hrať aj ako súťaž tímov, napr. pre štyti dvojice. Štyria stoja chrbtom k tabuli, štyria čelom. Slovo tentoraz píšeme na tabuľu. Po odštartovaní začnú tí, čo sú čelom k tabuli, dané slovo napodobňovať. Ich partner, ktorý stojíchrbtom k tabuli, sa to snaží uhádnuť. Dôležití sú tu rozhodcovia, ktorí majú ustrážiť, ktorá dvojica odhalila slovo ako prvá. Dá sa hrať na body. Obmena je slovo nenapodobňovať, ale snažiť sa vysvetliť. Nesmie sa však použiť žiadne slovo, ktore je už obsiahnutév slovotvornom základe hádaného slova.

MINCA NA LÍCI - Na líce sa dá krém, do krému desaťhaliernik, dieťa sa snaží mrštením tváre 10-haliernik zhodiť. Môžeme merať čas, kto to stihne v najkratšom časovom limite.

PRIJÍMAM ROVNO - DÁVAM KRÍŽOM - Základom je, že deti si všímajú nepodstatné veci J. Vezmeme ľubovoľný predmet a podáme ho susedovi so slovami podávam rovno/krížom. Sused povie prijímam rovno/krížom a podáva susedovi so slovami podávam rovno/krížom. Predmet, ktorý podávame môžeme zo začiatku natáčať, aby si deti mysleli, že to závisí od toho, či ju podám natočenú tak alebo onak. Finta je v tom, že osoba podáva/prijíma rovno, keď má vystreté – nepreložené nohy a krížom, keď ich má prekrížené.

ŠARÁDY -dieťaťu sa pošepne nejaké slovné spojenie alebo veta, ktorú má ono pantomímou ostatným vysvetliť. Napr.: mliečna dráha, vyprážaná deravá ponožka, krtko v pyžame surfuje na púšti, pokrčená žirafa žuje obálku...

PREZRADENÉ TAJOMSTVO - jeden ide za dvere – ten po návrate kladie otázky, na ktoré sa mu spoločne odpovedá áno/nie. Ostatní si spomedzi seba vyberú jedného, ktorý bude „veliteľ“ – všetci sa na neho nenápadne pozerajú a napr. keď má ruku položenú na nohe odpovedajú súčasne nie, a keď ju má položenú na čele odpovedajú súčasne áno.Keď príde osoba spoza dverí. Môže sa mu povedať príbeh: Že niekto zo skupiny im na neho prezradil tajomstvo a on má zistiť, ktoré J.Hrá sa dovtedy, kým dieťa nepríde na princíp hry.